Po zjavení sa Božej Matky úbohej vdove z dedinky Wysowa, Glafirii Demiańczyk, udalosti nabrali ohromný spád. Každý piatok Mária prichádzala vo sne ku svojej vizionárke a vedie s ňou rozhovor. So súhlasom Panny Márie sa miesto modlitieb na svätej hore presunulo ďalej od hranice, na miesto prvého zjavenia zázračnej žiary. Firyja označila nové miesto kameňmi, ktoré nanosila na jednu kopu. Nasledujúci deň, spod nanosených kameňov začala vytekať voda. Správa o ďalšom zázraku sa rozšírila veľmi rýchlo. Začali prichádzať veriaci z okolitých dedín, prosiac o dar uzdravenia pre seba a svojich blízkych. Prinášali si túto vodu do svojich príbytkov, kde ju pili s vierou a zažívali zázračné uzdravenia.
Takéto uzdravenie zažila aj jedná žena zo slovenskej obce Cyhelka (súčasne Cigeľka). Bola posadnutá zlým duchom. Zviazanú reťazami ju doviezli na miesto zjavení. Jej manžel poprosil Firyju aby sa za ňu pomodlila k Bohu. Po modlitbe a obmytí vodou z prameňa bola posadnutá žena oslobodená a v pokoji sa vrátila domov. Za krátko na mieste prameňa bola vykopaná studňa, ktorú následne prikryli prístreškom a neďaleko podľa priania Božej Matky bol postavený kamenný kríž a pod ním socha Márie.
A kult k Presvätej Bohorodičke na hore Jawor sa neustále rozširoval.
Nadišiel čas na stavbu kaplnky. Zbožná vizionárka sa so žiadosťou od Božej Matky vydala k miestnemu farárovi Andrzejovi Doroszovi. Ten však po vypočutí si žiadosti razantne odmietol vyhovieť žiadosti a uštedril vizionárke niekoľko nepríjemných slov. Jednoduchá vdova odchádza a obracia sa v tejto situácii o pomoc na svoju Orodovníčku. Od nej si vypočula slova o znamení, pre miestneho kňaza ktorým má byť krv vytekajúca z jeho úst. Keď sa o tom miestny kňaz dopočul, túto správu nebral vážne, podobne ako tie predošle o zjaveniach na hore Jawor. Zakrátko sa však krvava predpoveď potvrdila, a keď sa dozvedeli o tom wysowiaňa, zahanbený kňaz požiadal o zmenu farnosti, lebo len v tom videl východisko z celej nepríjemnej situácie.
Krátko na to bol otec Dorosz preložený do naďalej farnosti Banica a na jeho miesto prišiel mladý kňaz Mikolaj Duda, pre ktorého Wysowa bola prvou farnosťou. Bol to rozvážny a umiernený človek so skeptickým prístupom k neprevereným informáciám, ako sa koniec koncov patrí na právnika a teológa. Prirodzene, jednoduchá žena, gazdinka, nepresvedčila čerstvého absolventa teológie o pravdivosti zjavení niekde v lese neďaleko Wysowej. V takej situácii by pomohol nejaký znak. A ten aj prišiel. Firyja predpovedá mor, ktorý postihne zvieratá miestneho kňaza. Najprv zahynula ovca a po nej krava. Kňaz vidí, že nie je to náhoda a po preskúmaní zisťuje, že zvieratá neboli postihnuté chorobou a že sa nejedná o nejaké zlomyseľné konanie ľudí. Je znepokojený a v tom ďalšiu noc uhynul kôň. Až potom otec Duda musel uznať, že príčiny úhynu zvierat nie sú z tohto sveta a že je to znak pre potvrdenie pravdivosti svedectva vizionárky. Po týchto udalostiach otec Duda zmenil svoj postoj.
Stavba kaplnky stále narážala na nové a nové prekážky. Vzhľadom k miestu stavby kaplnky, ktoré sa nachádzalo veľmi blízko štátnej hranice (okolo 300 metrov), bolo potrebné špeciálne povolenie. Štátne organy odmietali vydať súhlas. V celej záležitosti sa angažoval už aj miestny kňaz otec Duda, ktorý následne do tejto záležitosti zapojil aj ľvovského arcibiskupa Andreja Šeptyckého, ba dokonca aj samotného pápeža Pia XI. List z Ríma, adresovaný štátnym úradom, rozprúdil aktivitu v celej tejto záležitosti a tiež poukázal na to, že náboženstvo nepozná hraníc. Štátne orgány sa čoraz viac domáhali predloženia jednoznačných dôkazov, ktoré by potvrdili pravdivosť zjavení na hore Jawor.
Stalo sa, že manželka veliteľa pohraničnej stráže vo Wysowej Jana Nowaka sa spolu zo svojím štvorročným synčekom vybrala na horu Jawor. Prišla spolu s malým Franciszkom ku Glafirii s prosbou, aby ju zaviedla na to sväté miesto. Ona sa ochotne podujala že ich bude sprevádzať na ceste. Keď prišli na miesto, kde už stál kamenný kríž, zastavili sa a začali sa modliť. V tom počujá ako malý chlapec kričí: „Nedám! Nedám!“ pričom ukrýva cestou nazbierané kvety. Na znepokojujúce otázky matky odpovedal, že nechcel dať kvety neznámej žene, lebo tie kvety zbieral pre Boha. Na mieste však nikto nebol.
Malý Franciszek sa takýmto zvláštnym až nepochopiteľným spôsobom stáva ďalším svedkom udalostí na tejto svätej hore. Neskôr podstúpil mnohé vypočúvania, ktoré vo svojich záveroch konštatovali, že takéto niečo si dieťa nemôže len tak vymyslieť. Aj vďaka jeho svedectvu krajský úrad v Gorlicach vydáva povolenie na stavbu kaplnky. To, ako má vyzerať obraz Bohorodičky umiestnený v kaplnke označila samotná Najčistejšia Panna. O jeho namaľovanie poprosili architekta budovy kaplnky, profesora Stefana Batiuka. Po tom, čo zlyhal aj druhý pokus namaľovať obraz podľa pokynov Glafirie, Bohorodička usmernila vizionárku z Wysowej do kláštora otcov Baziliánov v Lavrove blízko Starého Sambora (v súčasnosti asi 10 km od mesta) na Ukrajine. V tomto kláštore ma v starých knihách nájsť obraz, ktorý poslúži profesorovi ako vzor pre namaľovanie. Dlho trvalo samotné hľadanie, pretože nikto nepočul o existencii knihy, o ktorej Glafiria hovorila. Nakoniec bolo hľadanie úspešné. Našiel sa obrázok Božej Matky s dieťaťom Ježiš na pravej ruke. Tento obraz Márie je dosť nezvyčajný, ba priam výnimočný, lebo Mária obyčajne drží Ježiša na ľavej ruke S týmto obrázkom sa vizionárka vydala na dlhú cestu späť.
So stavbou kaplnky sa začalo na jar v roku 1929. Práca napredoval pomaly a to hlavne preto, že terén bol ťažko dostupný a drevo na stavbu bolo potrebné dovážať z ďaleka. Problém nastal, keď sa minuli financie na stavbu a kaplnka bola prikrytá šindľom len z polovice. Peniaze totiž pochádzali z milodarov pútnikov, ktorí sem prichádzali a ďakovali za vypočuté modlitby.
Mimoriadny dar na dokončenie diela prišiel veľmi nečakanie. Rodáčka z neďalekej obce Ropki ktorá emigrovala do USA, poslala päťdesiat dolárov, za ktoré bolo možné dielo dokončiť. Dokončená kaplnka čakala len na posviacku.
Biskup Jozafat Kocylowski si pozval vizionárku Glafiriu do Przemyśla. Malo isť o preskúmanie celej záležitosti týkajúcej sa zjavení, ktoré Glafiria mala každý týždeň. Až neskôr sa zistilo, že prešetrovanie zjavení bolo spojene aj z psychiatrickým vyšetrením samotnej vizionárky. Nakoniec samotný biskup Jozafat Glafiriu vyspovedal a jeho konečný verdikt potvrdil pravdivosť zjavení.
Posviacka kaplnky sa uskutočnila na sviatok Ochrany Presvätej Bohorodičky (Pokrova) 14. októbra v roku 1931. Slávnostnú liturgiu slávil biskup Kocylowski. Boli ustanovené dva odpustové cirkevné sviatky a to už spomínaný sviatok Ochrany Presvätej Bohorodičky a sviatok Prenesenia ostatkov svätého Mikulaša, ktorý sa slávi 22. mája, mesiaci zvlášť zasvätenom Presvätej Bohorodičke.
Brak komentarzy:
Prześlij komentarz